ERASMUS + "HELP OTHERS, HELP YOURSELF" - Rada mládeže Košického kraja

Pomôž ostatným, pomôž sebe!

Hlavnou témou mládežníckej výmeny s názvom „Help others, help yourself“ bola veľmi aktuálna téma dobrovoľníctva. Cieľom tohto projektu pod krídlami programu Erasmus + bolo zdôrazniť význam dobrovoľníctva pre spoločnosť ako aj pre zdravý vývoj mladých ľudí a zároveň inšpirovať a motivovať mladých ľudí z partnerských krajín k dobrovoľníctvu a k pochopeniu výhod, ktoré s ním idú ruka v ruke. Organizátori chceli tieto ciele dosiahnuť porovnaním dobrovoľníctva z rôznych kútov Európy, výmenou skúseností, ako aj samotnou priamou skúsenosťou s dobrovoľníckymi aktivitami v meste Košice a jeho okolí.

Košice na rok 2019 získali prestížny titul: Európske hlavné mesto dobrovoľníctva, čo bol aj hlavný motivačný faktor pre organizátorov pri voľbe témy podávanej žiadosti na získanie dotácie a zorganizovanie pobytového vzdelávacieho podujatia, keďže téma dobrovoľníctva v Košiciach rezonuje v poslednej dobe viac a viac.
Zástupcovia organizácií pracujúcich s mládežou zo siedmych krajín Európy (z Cypru, Estónska, Fínska, Lotyšska, Rumunska, Srbska a Španielska) sa prišli na východ Slovenska podeliť so svojimi skúsenosťami a zároveň sa aj niečo nové naučiť od svojich rovesníkov zo Slovenska. Spolu 48 účastníkov si užilo 6 dní plných inšpirácie, vzdelávania ale aj zábavy.

Organizáciu projektu zabezpečili zástupcovia Rady Mládeže Košického Kraja v spolupráci s občianskym združením Change yourself a dobrovoľníkmi z Košíc.
Mládež z ôsmich európskych krajín mala možnosť navštíviť a oboznámiť sa s dobrovoľníckymi organizáciami pôsobiacimi v meste Košice a jeho okolí. Organizátori im pripravili zaujímavý program plný rôznych aktivít.

Po úvodnej povinnej jazde sme ako tak odbúrali prvotný ostych z prvého večera, ktorý nemal konca kraja.
Účastníci „zájazdu“ sa postupne spoznávali počas nasledujúcich aktivít. Začali sme čistením a maľovaním tribúny v jazdeckom areály Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach spojeného s prehliadkou areálu ako aj obedom. Ten pre nás pripravili zamestnanci UVLF a Jazdeckého oddielu TJ Slávia UVLF v Košiciach. K maľovaniu sa pridala aj samotná rektorka pani Mojžišová a prorektor UVLF pán Nagy. Táto spolupráca by sa neuskutočnila bez organizačnej podpory Dobrovoľníckeho centra Košíc, ktoré sa aktívne angažuje v metropole východu už tri roky a robí záslužnú prácu v oblasti podpory dobrovoľníctva, organizovania dobrovoľníckych podujatí a tiež rozvoji komunitného a firemného dobrovoľníctva. Epickým sa stala jazda na koni, ktorú si vyžiadal jeden z Rumunov (Radu – poznámka redakcie), ktorý si takto splnil svoj sen.

Po výdatnom obede (divinový guláš z revíru UVLF, samozrejme sa myslelo aj na vegetariánov a ďalších s potravinovým obmedzením) sa skupina rozdelila podľa záujmov na dve časti. Prvá navštívila bicyklový park Dirt park Drábova na sídlisku KVP, ktorý prevádzkuje občianske združenie Enjoy the ride. Druhá skupina navštívila Košický útulok UVP, ktorý prevádzkuje občianske združenie Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov. Skupina, ktorá sa vydala do „bike parku“, pripravovala dráhy pre rôzne súťaže. Dobrovoľníci mali možnosť zajazdiť si na „pumtracku“ a schladiť sa v neďalekej novovybudovanej Aréne Sršňov. Tí, ktorí nemali strach zo psov, šli spestriť deň osamelým zvieratkám do košického útulku.

Večer si organizátori vďaka priaznivému počasiu dovolili zorganizovať opekačku pri otvorenom ohni, kde panovala unikátna atmosféra do neskorých večerných hodín. Účastníci si vychutnali špeciality z grilu na rôzny spôsob typický pre rôzne krajiny.

Nasledujúci deň boli všetci naladení na ďalšiu dobrovoľnícku skúsenosť. Členská organizácia Rady mládeže Košického kraja Castelum Cassovia zapojila účastníkov projektu do viacerých aktivít, ktoré vykonáva na Košickom hrade ako správca hradu. Hradný kaplán Ľuboš Porada dal „erasmákom“ na výber viacero možností, do ktorých sa mohli zapojiť. Jedna čata zbierala odpadky po lese, ďalšia pomáhala spracovávať drevo na výstavbu zrubov a posledná pripravovala obed pre usilovných a vyhladnutých kolegov. Všetci si tak dobrovoľne mohli vybrať aktivitu na hrade, ktorá im bola najbližšia a ktorú si chceli vyskúšať na vlastnej koži. Boli aj takí dobrovoľníci, ktorí si vyskúšali hneď viacero aktivít, aby bližšie zistili, ako to na Košickom hrade funguje. Dodnes doznieva na jazyku fantastická chuť fazuľovo-slivkovej špeciality podľa receptu z 13. storočia bez papriky, paradajky či zemiakov. Pre vegetariánov sa pripravila aj v bezmäsitej verzii (poznámka redakcie).

S plnými žalúdkami sa všetci presunuli do centra Košíc, kde si zahrali „lov na pamiatky“, pri ktorom spoznali krásy starého mesta a ochutnali miestne špeciality ako pizza za 50 centov, halušky, špeciality vegetariánskej kantíny a ďalších miestnych reštauračných zariadení. Tieto aktivity v meste boli natoľko zaujímavé, že niektoré skupiny stratili pojem o čase a na plánovaný odchod autobusom z mesta meškali.

Neskoršia večera neodradila účastníkov stráviť opäť noc pri ohni a skvelej atmosfére. Všetci sa viac zblížili a tešili sa na nové dobrodružstvá, ktoré pre nich organizátori pripravili.
V pondelok sa ranné vtáčatá zúčastnili na prezentácií programov Erasmus + na Strednej zdravotníckej škole na Moyzesovej ulici č.17, po ktorej pri šálke kávy počkali na zvyšok skupiny a spoločne šli na oficiálne prijatie do historickej radnice mesta Košice na Hlavnej ulici. Tu vedenie mesta pravidelne prijíma vzácne návštevy. Za mesto Košice okrem Referátu protokolu mesta Košice privítala účastníkov aj pani viceprimátorka mesta Košice, Lucia Gurbaľová. Tá od organizátorov dostala krásnu kyticu, ktorú jej závidela nejedna dáma v miestnosti. Na stretnutí s účastníkmi pani námestníčka zdôraznila aké dôležité je dobrovoľníctvo z hľadiska budovania súdržnosti v každodennom živote. Koncom stretnutia poďakovala všetkým zúčastneným krajinám za prezentovanie dobrovoľníckej činnosti, pretože aj vďaka takýmto krokom sa môže spoločnosť zdokonaľovať. Tím lídri z každej krajiny sa zapísali do vzácnej kroniky, kde sa zapisujú všetci návštevníci historickej radnice.

Po privítaní mali „erasmáci“ rozchod po meste. Po opätovnom stretnutí sa znovu rozdelili. Jedná skupina šla do sídla občianskeho združenia ArtEst pracujúceho s mladými ľuďmi. Účastníci tejto návštevy mohli vzhliadnuť činnosť lokálnej organizácie prevádzkujúcej divadlo, ktorého hercami sú poväčšine mladí ľudia s Downovým syndrómom. S nimi sa účastníci učili základné divadelné metódy, vďaka ktorým sú ľudia kreatívnejší. Bola to naozaj zábava. Odmenou pre dobrovoľníkov bol úsmev a poďakovanie členov divadla ArtEst.

Druhá skupina šla pomáhať do komunitnej záhrady vo Výmenníku na Wuppertálskej ulici. Účastníci pomáhali so všetkým, čo bolo treba. Túto skupinu viedol 14-ročný chlapec Dávid s kamarátkou Dominikou, ktorí v tejto záhrade už dlhšie pracujú vo svojom voľnom čase. Dobrovoľníci za odmenu ochutnali rôzne chutné prírodné čaje a sirupy. Niektorí si zo záhrady odniesli tiež bylinky.

Nasledoval medzinárodný večer, kde každá z krajín pripravila svoje „šmakocinky“ a podelila sa tiež prezentovaním svojej krajiny a kultúry. Pre každú z krajín to bol zážitok. Nielenže sme sa čo-to o krajine dozvedeli, ale aj priučili nové slová či ochutnali miestne dobroty a lahodné nápoje.

Nikto asi nezabudne ako udrel blesk priamo pred oknom pri predstavovaní z akého je mesta jeden z Rumunov (ten bol z mesta blízko Drakulovho hradu – poznámka redakcie), alebo ako z niektorých účastníkov vyšla úplne nezmyselná veta, napríklad keď sme sedeli pri ohni, bolo po polnoci a jedna z účastníčok povedala: „Majo, Majo, I musttell to yousomething“, Majo sa ozval: „What?“ a on znova: „Goodmoon!“ Z takýchto projektov si jednoducho odnesiete nielen nové poznatky ohľadom danej témy, ale aj krásne zážitky a hlavne nové kontakty, ktoré vám otvárajú dvere po celom svete.

Posledné dni sa viedli v rovine workshopov a zdieľaní skúseností vo forme prezentácií a diskusií o užitočných témach pre mladých a tiež o možnostiach Erasmus + či príležitostiach, ako stráviť napríklad rok v zahraničí na dobrovoľníckej stáži alebo ako získať dotáciu pre svoj nápad či aktivitu z programu Erasmus +. Niektoré z workshopov si dobrovoľne zobrali na starosť skúsenejší participanti projektu. Zdieľali nadobudnuté poznatky z oblastí:
– grafická facilitácia (Ksenija z Estónska),
– komunikačné zručnosti (Irene z Cypru),
– európska dobrovoľnícka služba v Španielsku (Ľudmilka zo Slovenska),
– závislosti (Jakub zo Slovenska),
– dobrovoľnícky hasičský zbor (Piky zo Slovenska).

V hlave všetkým začalo vŕtať ako tieto informácie zužitkujú vo svojich komunitách či vo svojom okolí.

Organizátori to predvídali a preto pozvali bývalého zamestnanec Iuventy – Slovenský inštitút mládeže a dlhoročného školiteľa dobrovoľníkov prichádzajúcich na Slovensko v rámci Európskej dobrovoľníckej služby. Martin Gbúr nás poctil svojou návštevou a porozprával o nových možnostiach v rámci E+ pre oblasť dobrovoľníctva. Porozprával nám o svojich skúsenostiach ale aj o novom programe Európsky zbor solidarity. Účastníci zájazdu sa tak mohli dozvedieť, ako tieto skúsenosti môžu preklenúť do reálneho života a pokračovať v ich propagácií doma alebo vo svojom okolí.

Mládežnícka výmena je primárne o danej téme ale tiež o zážitkoch, upevňovaní, zlepšovaní vzťahov medzi národmi a „lámaní ľadov“ medzi rôznymi kultúrami. Na takomto projekte aj najväčší skeptik spolužitia rôznych národností v jednom štáte príde na to, že je naozaj možné žiť bok po boku s inými národnosťami, a že predsudky voči iným krajinám častokrát nie sú namieste.

Najviac emotívny bol posledný večer, keď sa ľudia lúčili a odovzdávali pozitívne priania a spätné väzby do budúceho života. Pri veľmi emotívnej hudbe sa všetci účastníci projektu zišli v spoločenskej miestnosti, aby si povedali možno svoje posledné slová v živote. Každý dostal papier, na ktorý sme si navzájom niečo napísali. Háčik bol v tom, že sme si to mohli pozrieť až doma. Nie jedného účastníka táto pochmúrna atmosféra dostala do rozpakov. Veď čo je horšie ako to, keď viete, že sa s niektorými ľuďmi už asi nikdy neuvidíte? V takomto prípade vám ostávajú už len tie najkrajšie spomienky na tých, ktorí vám boli najbližší. Niekedy je lepšie sa vôbec nerozlúčiť, aby to vo vás evokovalo to, že sa ešte určite uvidíte. Každopádne sme stretli rôzne typy ľudí, každý z nich v nás niečo zanechal. Všetkým zúčastneným prajeme len to najlepšie do života a veríme, že sa ešte uvidíme.
Sme veľmi vďační za program Erasmus +. Vďaka tomuto neformálnemu vzdelávaniu sa toho mladí ľudia môžu veľa priučiť. Veď kde by mala začať zmena k lepšej budúcnosti? Snáď nebudeme klamať, keď odpovieme: „U najmladších generácií.“