Projekt mal názov: Youth Employment
Termín projektu: 25. – 30.9.2014
Miesto: Figueira da Foz, Portugalsko
Projekt bol podporený v rámci programu Erasmus+ oblasť Mládeže a športu
Youth Employment, KA1 Mobility of workers in youth.
This project arises due to the partners to identify differences at the level of European youth policy especially at the level of support for the professional qualifications and employability of young people, creating a venue for sharing best practices and dialogue among professionals active in the youth.
Projektu sa zúčastnilo dokopy 40 účastníkov z 12 organizácii z 9 európskych krajín, Taliansko, Maďarsko, Veľká Británia, Nórsko, Estónsko, Šapanielsko, Rumunsko domáce Portugalsko a Slovensko 😉
Jedinú zástupkyňu ženského pohlavia 4 člennej slovenskej výpravy Radku sme poprosili aby sa s vami podelila o zážitky a postrehy z jej mobility v krásnom Portugalsku. Prečítaj si jej necenzurované odpovede, ktoré sme jej položili bezprostredne po jej návrate.
Aké boli moje očakávania ? Šla som tam predovšetkým kvôli osobnej výzve oprášiť angličtinu a kvôli atraktívnej krajine, ktorú som nikdy predtým nevidela, rovnako tak kvôli zvedavosti, pretože cez Erasmus+ som ešte nikam necestovala.
Moje očakávania sa viac než naplnili. Predovšetkým neopakovateľné sú priateľstvá, ktoré sa medzi nami vytvorili. Sme v kontakte doteraz.
Program medzinárodnej aktivity bol robený väčšinou formou prednášok a prezentácií jednotlivých miest, na ktorých sme boli (návšteva u primátora, na Univerzite v Coimbre či vzdelávacej organizácii). Boli to zaujímavé veci, ale my sme do toho boli nezapojení, len sme počúvali. Uvítala by som nejaký skutočný tréning nejakej zručnosti, ale chápem, že tento pobyt bol zameraný na otázku zamestnanosti.
Účastníci boli skvelí. Neviem, či to bolo krásnym počasím, ale pre mňa boli mnohí z nich naj ľudia na svete. Hlavne tou najcennejšou skúsenosťou bola ich mentalita a omnoho väčšia otvorenosť, než na akú som zvyknutá u nás. Naozaj tam boli rôzni ľudia od veku 20 rokov po 60 (bez srandy!). Dohodli sme sa, že určite naplánujeme reunion trip.
Každopádne sme boli super tím, pomáhali sme si, veľa sme sa smiali, všade sme si spievali, hrali na gitaru a tancovali a toto mi vydržalo ešte pár dní po príchode na SK, kedy som si v kaviarňach kývala hlavou do rytmu.
Mali ste dostatok priestoru vyjadriť svoje nápady, názory a návrhy?
Hmmmm… namiesto vody nám všade podávalo víno, takže sme tak asi kolektívne so všetkým súhlasili :-). Ale program bol orientovaný predovšetkým na pasívny modus, čiže viac sme pozorovali a počúvali. Ale atmosféra bola vždy uvoľnená, kto chcel niečo povedať, vždy bol vypočutý a odmenený burácajúcim potleskom. A niekedy aj pesničkou 🙂
Ktorá časť školenia bola pre Vás najužitočnejšia a prečo?
Asi prezentácie ohľadom nezamestnanosti. Dozvedela som sa situáciu v ostatných krajinách a zistila som, že len jedna vychádza z toho ako atraktívna na prácu. Chystám sa tam ísť pozrieť. Zároveň bolo príjemné zistiť, že mnohí mladí ľudia sú aktívni v organizáciách a sami iniciujú zlepšenie situácie v ich krajine.
Čo Vám počas vzdelávacej aktivity chýbalo, prípadne by ste vypustili, zmenili, pridali?
Okrem vyššie spomenutého by som uvítala viac voľného času. Väčšinou sme po obednom menu utekali niekam na prezentácie, ale boli sme strašne unavení. Oddych po obede by sa zišiel. Pretože jedlo bolo skvelé a my sme ho jedli veľa. A samozrejme, väčšie prevetranie našich social skills.
Aké sú Vaše osobné prínosy a aké sú prínosy pre organizáciu z tohto školenia?
Ja som si odniesla väčšiu pohodu. Portugalsko je krajina, kde sú ľudia stále usmiati, bavia sa, smejú, tancujú a nestresujú. Prišla som domov s tým, že život by naozaj mal byť gombička a vzťahy medzi ľuďmi vytvárajú to, na čo človek bude v skutočnosti spomínať, kdekoľvek je a bude.
Aké sú Vaše plány do budúcnosti? Čo konkrétne z tejto aktivity využijete vo svojej ďalšej práci? Viac odvahy. Bála som sa toho, že som po niekoľkých rokoch nerozprávania v cudzom jazyku všetko zabudla. Najprv to šlo ťažko, ale potom sa mi všetko oživilo tak, že ma to motivuje dávať si vyššie ciele a nebáť sa komunikovať, aj keď neviem presne vyjadriť, čo potrebujem. Mám chuť spoznávať viac ľudí a viac krajín.
Ako prebiehala Vaša cesta na medzinárodnú aktivitu a späť?
Meškali nám lietadlá cestou tam aj naspäť, naspäť sme mali na prestup len pár sekúnd a ledva sme to stihli. Stratili sa nám batožiny, potom sa však napokon našli. Cestovali sme z Budapešti, tam sme šli autom. Bolo to unavujúce, ale v zásade cestujem rada, takže no big deal.Ako prebiehalo logistické zabezpečenie aktivity v hostiteľskej krajine?
Bez problémov väčšinou. Akurát komunikácia bola zložitá, pretože pani, čo si s nami mailovala, mala nízku úroveň angličtiny. Výhrady k organizácii mám, niekedy som sa cítila ako v škôlke. Mávali sme aj časové sklzy, ponáhľali sme sa neprimerane, inokedy sme zase boli niekam nahnaní a tam sme potom dlho čakali, kým sa niečo bude diať… mohlo to byť zo strany organizátorov zvládnuté lepšie.
ĎALŠIE NÁVRHY A KOMENTÁRE:
Bolo to super, skvelé spomienky, skvelí ľudia a skvelý zelený melón, budem jesť melóny častejšie. Rada sa tam kedykoľvek vrátim.
